Život s tetániou: denník Zuzany 04 – keď mi potvrdili, že mám tetániu
Po návšteve lekára som síce odišla s odporúčaním na neurológiu, ale odpovede som stále nemala.
Len ďalší termín.
Ďalšie čakanie.
A ďalšie dni, počas ktorých som sa snažila fungovať normálne.
Navonok sa vlastne nič nezmenilo. Chodila som do práce, starala sa o deti, riešila domácnosť. Lenže vo vnútri som bola stále v strehu.
Každé pichnutie v tele.
Každé búšenie srdca.
Každé tŕpnutie.
A hlavne ten strach, že sa to zopakuje.
Keď konečne prišiel deň návštevy neurológa, bola som nervózna viac, než som si chcela priznať.
Pamätám si, ako som sedela v čakárni a premýšľala nad zvláštnou vecou. Dúfala som, že mi povie, že som zdravá. A zároveň som dúfala, že konečne nájde dôvod, prečo sa tak necítim.
Tieto dve želania si navzájom odporovali. A predsa som ich cítila naraz.
Neurológ sa ma pýtal na všetko možné.
Ako vyzeral záchvat.
Ako často sa objavuje tŕpnutie.
Či mám svalové zášklby.
Ako spím.
Koľko stresu mám v živote.
Či pijem dostatok vody.
Či sa cítim dlhodobo vyčerpaná.
Keď som mu odpovedala, prvýkrát som si uvedomila, ako dlho som niektoré veci považovala za normálne.
Únavu.
Napätie.
Nepokoj.
Zášklby vo svaloch.
Pocit, že musím stále fungovať, aj keď už dávno nemám z čoho.
Po rozhovore mi navrhol vyšetrenie, o ktorom som dovtedy vedela len veľmi málo.
EMG.
Vysvetlil mi, že môže pomôcť zistiť, či moje ťažkosti nesúvisia s tetániou.
Tetánia.
To slovo som vtedy počula prvýkrát v súvislosti so sebou.
Neznelo mi povedome. Nevedela som si pod ním predstaviť nič konkrétne. Len som si ho zapamätala.
A potom som čakala na termín.
Na EMG vyšetrenie som čakala niekoľko týždňov a premýšľala som nad tým viac, než by som chcela priznať.
Občas som si hovorila, že výsledky budú určite v poriadku. Inokedy som bola presvedčená, že mi nájdu niečo vážne. Moja hlava si vedela vytvoriť všetky možné scenáre.
Keď prišiel deň vyšetrenia, cítila som rovnakú nervozitu ako pred skúškou, na ktorú sa nedá pripraviť.
Pred vyšetrením mi vysvetlili, ako bude prebiehať.
Na ruku mi nasadili manžetu podobnú tej na meranie tlaku a potom ju stiahli tak silno, že som ju po chvíli začala intenzívne vnímať. Do svalov na ruke mi zaviedli tenkú elektródu a postupne sledovali ich reakcie.
V určitej chvíli ma požiadali, aby som niekoľko minút rýchlejšie a hlbšie dýchala. Pamätám si, že som si vtedy hovorila, aké zvláštne je vedome robiť presne to, čomu som sa po prvom záchvate snažila vyhnúť.
Počas tých minút som si opäť uvedomovala každý nádych. Každý pocit v tele. A hoci som vedela, že som pod dohľadom zdravotníkov, nebolo mi to úplne príjemné.
Sledovala som monitor, pohyby personálu a snažila sa z ich tvárí vyčítať, či vidia niečo dôležité.
Samotné vyšetrenie nebolo také, aké som si ho predstavovala vo svojej hlave. Nebolo príjemné. Ale nebolo ani také hrozné, ako som sa obávala.
Keď som sa po čase vrátila späť k neurológovi s výsledkami, mala som pocit, že od toho stretnutia závisí strašne veľa.
Lekár si výsledky prezeral pokojne. Pre neho to bol ďalší pracovný deň.
Pre mňa jeden z dôležitých momentov za posledné mesiace. A potom vyslovil slovo, ktoré som si pamätala z našej prvej návštevy.
Tetánia.
Pamätám si, že som neprežila ani úľavu, ani šok.
Skôr zvláštny pokoj.
Nie preto, že by som bola rada za diagnózu.
Nikto nechce odísť od lekára s diagnózou.
Ale po prvýkrát som mala pocit, že moje problémy nie sú len v mojej hlave. Že to, čo som celé mesiace cítila, má svoje meno.
Tetánia.
Pokračovanie nabudúce...
Keď som odchádzala od neurológa, neodchádzala som len s výsledkami. Odchádzala som aj s prvými odporúčaniami, čo by som mala vo svojom živote zmeniť.
Na papieri to znelo jednoducho.
Myslela som si, že stačí robiť to, čo mi odporučili, a všetko sa postupne vráti do normálu.
Lenže zmeniť návyky a tempo života bolo oveľa ťažšie, než som si v tej chvíli pripúšťala.
Začni od začiatku
Ak čítaš môj príbeh prvýkrát, všetko sa nezačalo týmto dňom. Začalo sa oveľa skôr – únavou, napätím, zvláštnym nepokojom a pocitom, že niečo v mojom tele nie je v poriadku.
V úvodnom článku píšem o tom, kto som, prečo som sa rozhodla zdieľať svoj život s tetániou a prečo tento denník vôbec vznikol.
Život s tetániou: denník Zuzany – začiatok
Predchádzajúca epizóda
Moment, keď som prvýkrát cítila, že strácam kontrolu nad vlastným telom.